Ivan Ihnačák

Asi už každý z nás, kto aspoň trochu sleduje domáce spravodajstvo, zachytil informáciu o hromadných výpovediach zdravotných sestier. Hlavným dôvodom ich výpovedí je nespokojnosť s platovými podmienkami, napriek tomu, že od nového roka sa im zvyšujú koeficienty pre výpočet minimálnej mzdy sestry zo 640 na 694,98. Protestnú akciu zastrešujú Odborové združenie a Slovenská komora  sestier a pôrodných asistentiek. Ich predstaviteľkami sú Monika Kavecká a Iveta Lazorová.

Za povšimnutie stojí najmä prvá protagonistka sestier Monika Kavecká, ktorá v zdravotníctve vôbec nepracuje, keďže zastáva funkcie starostky obce Kunerad a krajskej poslankyni Žilinského samosprávneho kraja, z čoho vyplýva, že stíha popri práci odborovej predáčky pracovať ešte v dvoch ďalších zamestnaniach.

Po medializácii jej možnej kandidatúry do Národnej rady SR za hnutie Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a prípadnom zneužití protestu sestier na jej výťah k parlamentnej moci sa tejto svojej ambície vzdala. Zadarmo to však asi nebolo a je možné, ak sa po parlamentných voľbách vytvorí veľká pravicová koalícia, že bude zastávať jednu z vysokých výkonných funkcií na Ministerstve zdravotníctva.

Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní nezákonný je štrajk zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov, preto sa sesterské organizácie rozhodli obísť tento zákon a namiesto vyhlásenia štrajku začali podávať organizované hromadné výpovede zdravotných sestier.

Napriek snahe organizátoriek proklamovať masovosť tejto akcie vlastnú výpoveď zo zamestnania si zatiaľ podalo len niečo cez 1 300 zo 43 000 sestier pracujúcich na Slovensku. Medzitým si svoj odchod z práce rozmyslelo už takmer 600 sestier a s prichádzajúcim koncom výpovednej doby sa dá očakávať, že výpovede začnú sťahovať aj ďalšie zamestnankyne nemocníc, pretože asi len máloktorá zdravotná sestra chce skončiť na Úrade práce ako nezamestnaná bez akéhokoľvek príjmu.

Na výpovedi zatiaľ trvá necelých 700 sestier, čo je len 1,6 % zo všetkých sestier pracujúcich na Slovensku. Vzhľadom na už spomenuté očakávané sťahovanie výpovedí posledný týždeň výpovednej doby toto číslo zrejme ešte klesne.

Koniec-koncov tento nevydarený protest sesterských organizácií pacienti na Slovensku nemusia nijako výraznejšie pocítiť. Za to však výpoveď zo zamestnania môžu na vlastnej koži pocítiť sestry, ktoré sa rozhodnú v tejto protestnej akcii pokračovať aj po uplynutí výpovednej doby, a to stratou zamestnania a výpadkom príjmu, pričom mnohé z nich sú zároveň aj živiteľkami rodín, preto dopad výpovede môže byť na ne o to závažnejší a ťažší, pričom pôvodný zamestnávateľ nie je povinný opätovne zamestnať svoju bývalú zamestnankyňu, ktorá si dobrovoľne dala výpoveď.

Navyše je dosť zvláštne, že niektoré sestry, ktoré podľahli nátlaku a zavádzaniu  svojich predstaviteliek, si podali výpoveď, a to v čase, keď sa im mzdy od nového roka valorizujú, pričom v niektorých prípadoch ide o zvýšenie platov až o 200 – 300 EUR. Celý zmysel tejto protestnej akcie sa potom stráca, pretože jej hlavnou myšlienkou je zvyšovanie sesterských platov a tie sa od nového roka aj tak zvyšujú.

Predstavme si však situáciu, že by výpovede podala drvivá väčšina sestier na Slovensku a na výpovediach by aj zotrvala. Pre slovenské zdravotníctvo by to znamenalo kolaps a ohrozenie životov a zdravia slovenských pacientov. Vo svojej podstate je celý tento protest sesterských organizácií hlboko nehumánny a neetický, keďže robí zo slovenského pacienta rukojemníka požiadaviek sesterských organizácií na čo najvyššie zvýšenie a neustále zvyšovanie platov sestier na Slovensku.

Zaujímavé je aj načasovanie podávania sesterských výpovedí, kde výpovedná doba uplynie len 34 dní a u niektorých zamestnankýň nemocníc len 5 dní pred konaním parlamentných volieb. Zároveň táto protestná akcia sestier je aj v období, keď sa bude odohrávať aj neobmedzený štrajk malého počtu slovenských učiteľov. Časové kolidovanie týchto dvoch demonštratívnych akcií vôbec nie je náhodné, ale svedčí o vzájomnej spolupráci Slovenskej komory  a Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek na jednej strane a Nových školských odborov a Iniciatívy slovenských učiteľov na strane druhej, pričom koordinovanie svojich spoločných protestných akcií oficiálne oznámili ku koncu minulého roka.

V skutočnosti aktivity menšiny zdravotných sestier a učiteľov sú odsúdené na neúspech, nielen kvôli tomu, že sú menšinové, ale hlavne preto, že je na tento rok už definitívne schválený štátny rozpočet a verejné finančné prostriedky sú teda prerozdelené na konkrétne ciele a činnosti, parlament už nezasadá a vzhľadom na končiace sa funkčné obdobie tejto vlády by bolo od parlamentu nekorektné, aby svojimi rozhodnutiami napr. schválením príslušných zákonov zaväzoval novú vládu, ktorá by ich musela uvádzať do života.

Celé to tak trochu pripomína jednu z farebných revolúcií, kde požiadavky na zlepšenie postavenia zdravotných sestier a učiteľov nie sú cieľom samým o sebe, ale len prostriedkom na zmenu vlády odlákaním a znechutením voličov najsilnejšej vládnej strany SMERu-SD v blížiacich sa parlamentných voľbách a na vytvorenie podmienok pre vládu veľkého pravicového zlepenca, ktorý sa na ničom nebude vedieť dohodnúť a bude sa jedine večne hádať, škriepiť a hašteriť a kde zdravotné sestry a učitelia budú len podvedenými a zneužitými obeťami špinavej politickej hry opozície.