Ivan Ihnačák

O výstavbe cestnej infraštruktúry sa na Slovensku veľa hovorí už celé desaťročia, ale skutočne rýchle stavanie diaľnic prišlo až v posledných rokoch. Konkrétne rok 2015 bol v tomto smere jednoznačne rekordný, keď minister dopravy Ján Počiatek strihal pásku na diaľniciach až štyrikrát, čím sa diaľničná sieť v Slovenskej republike rozšírila presne o 57 kilometrov. A vodičom nové diaľnice ušetrili zhruba polhodinu cesty.

Ale ani pominulé roky Národná diaľničná spoločnosť nezaháľala, keď priemerné tempo odovzdania vystavaných diaľnic v rokoch 2011 až 2015 bolo na Slovensku v dĺžke 30 km, čo bolo najviac v histórií Slovenska. Najvyššiu rozostavanosť sme mali v roku 2010, keď to bolo približne 136 kilometrov. Nasledujúce roky boli slabšie. V súčasnosti sme opäť na úrovni 138 kilometrov rozostavaných ciest.

Kým v minulom roku sa  diaľnic dočkali pri Martine, Levoči a Detve, tento rok sa počíta s dokončením úsekov na Kysuciach medzi Čadcou a hranicou s Poľskom, zo Zvolena do Pstruše a obchvatu Bánoviec nad Bebravou. Popri rozostavanej diaľnici D1 z Bratislavy do Košíc, ktorá má byť hotová v roku 2020, sa štát zameral na kysuckú D3.

NDS je vo svojich plánoch ešte ambicióznejšia. Na svojej stránke informuje, že chce v rokoch 2016 – 2017 začať výstavbu 14 úsekov rýchlostných ciest, najmä na trase R2 medzi Trenčínom a Novákmi a medzi Zvolenom a Košicami. Príprava všetkých týchto úsekov je vo fáze stavebných konaní, čo je posledná fáza projektovania, po ktorej nasleduje už príprava súťaže. V rovnakom štádiu prípravy je aj kysucká D3.

Kým v roku 2014 na projekty výstavby cestnej infraštruktúry zo štátneho rozpočtu odišlo viac ako 450 miliónov eur, v tomto roku táto suma dosiahne takmer 815 miliónov eur.

Už na jar tohto roku sa má začať výstavba nultého obchvatu Bratislavy. Bude pozostávať z časti diaľnice D4, ktorá povedie od už existujúcej časti idúcej od štátnej hranice s Rakúskom až po bratislavskú mestskú časť Rača. Spoločne s rýchlostnou cestou R7 bude jej hlavnou úlohou uľahčiť vstup do mesta z juhovýchodnej strany, kde sa v súčasnosti tvoria v špičkách kolóny so zdržaním niekoľko desiatok minút. V najvyťaženejších úsekoch celého obchvatu by sa denne malo pohybovať približne 45-tisíc vozidiel.

Víťazom tendra na výstavbu bratislavského obchvatu sa stalo španielske konzorcium Cintra Infraestructuras Internacional. Podľa aktualizovaného prepočtu, ktorý ministerstvo už zverejnilo na internete, bude ročná splátka za 30-ročnú koncesiu obchvatu dosahovať výšku 56,7 milióna eur. Celkovo štát za výstavbu a 30-ročnú prevádzku a údržbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 zaplatí 1,891 miliardy eur. Pričom pôvodná štúdia realizovateľnosti počítala s PPP projektom vo výške až 4,2 miliardy eur. Následne po otvorení obálok štyroch najúspešnejších konzorcií cena klesla na 1,7 miliardy a aktualizovaný prepočet hovorí o cene necelých 1,9 miliardy eur, pretože štát upravil parametre diaľnice a na niektorých miestach zrušil šesťprúdové usporiadanie. K poklesu ceny prispelo aj výhodnejšie financovanie ako to, s ktorým počítala štúdia realizovateľnosti.

Predpokladá sa, že obchvat bude hotový za štyri roky a štyri mesiace. Za ten čas sa vytvorí až 1 000 pracovných miest, pričom až 90 percent pracovnej sily by malo byť zo Slovenska.

Ako najvýhodnejšia forma financovania výstavby diaľnic  sa ukázala cez PPP – verejno-súkromné partnerstvo s doplnením financovania z eurofondov a štátneho rozpočtu. Nie vždy však bolo stavanie diaľnic finančne tak jednoduché. Napríklad v roku 2013 nám EÚ odmietla preplatiť z eurofondov 44 miliónov eur na výstavbu cestnej infraštruktúry, pretože v roku 2011, za úradovania Jána Figeľa, vtedajšieho ministra dopravy a predsedu Kresťanskodemokratického hnutia, boli do súhrnnej žiadosti o platby zahrnuté výdavky, ktoré neboli oprávnené. A tie boli vo výške viac ako 5 miliónov eur.    

Postupné dobudovávanie diaľničnej siete vytvára podmienky pre vyrovnávanie medziregionálnych rozdielov, príchod zahraničných investorov do vzdialenejších kútov Slovenska, novú tvorbu pracovných miest, hospodársky rast a zvyšovanie bezpečnosti na cestách, preto rýchla výstavba diaľnic a rýchlostných ciest predstavuje pre našu krajinu výrazné pozitíva.